Krasokorčulovanie
Krasokorčuľovanie
Prvá krasokorčuliarska súťaž sa tu konala v roku 1814 Odtiaľ sa krasokorčuľovanie šírilo do celej Európy a Ameriky. V USA pridali ku krasokorčuľovaniu ešte hudbu a tanečné a baletné prvky.Prvé historické zmienky o korčuľovaní pochádzajú z Dánska z roku 1134 najstaršia anglická zmienka sa datuje do roku 1174 Archeologické nálezy (korčule vyrobené z kostí) datujú vznik korčuľovania až do doby bronzovej a kamennej.Primitívne začiatky krasokorčuľovania možno nájsť v Nizozemsku 13. a 14. stor. - drevené korčule na spodnej strane so železným plátkom – na rozbeh však bolo nutné použiť palice. Až náhoda, keď nizozemský truhlársky učeň zmenil pri zasadzovaní želiezok vodorovnú polohu za zvislú, priniesla zmenu. Korčuliari odložili palice, pohyb sa stal voľnejší, rýchlejší a ovládateľnejší. Rozvoj „skutočného“ krasokorčuľovania začal až v 18. stor., keď nože dostali trocha zahnutý tvar, čo umožnilo uskutočňovať otáčky a komplikovanejšie prvky.
Rozvíjajúce sa schopnosti krasokorčuliarov a narastajúce požiadavky na sprehľadnenie a objektívnejšie hodnotenie prinútili ISU vytvoriť nový systém hodnotenia, ktorý je platný od sezóny 2004/2005 a odsunul predchádzajúci tzv. „6kový systém“ do histórie. Základom nového systému je nový výpočet súťažných výsledkov a jednotlivých hodnôt predvedených prvkov. Zavedenie digitálneho video-systému umožňuje rozhodcom prehrať si jednotlivé prvky znovu a tak ich lepšie a objektívnejšie zhodnotiť.
Nože
Krasokorčuliarske nože, vyrobené z tvrdej ocele, sú 3 až 4 milimetre široké. Sú iba nepatrne zahnuté – čo krasokorčuliarom umožňuje vykonávať zložité obraty a prvky. Zabrúsené sú tak, že vznikajú dve hrany (vnútorná a vonkajšia), medzi ktorými je dutina. Tieto hrany uľahčujú korčuliarovi zrýchľovať a ovládať jazdu. Špička je ozubená, používa sa pri odpichnutých skokoch a ako otáčavý bod pri piruetách.
Kostýmy
Kostýmy sú ovplyvňované charakterom programu a voľbou hudobného doprovodu. Mali by výkon korunovať a nie odvádzať pozornosť alebo dokonca poburovať. Minulým prísnym pravidlom boli sukne pre ženy, dnešné pravidlá už umožňujú, aby ženy vystupovali aj v nohavicovom kostýme – dokonca aj v tancoch – musí to však byť explicitne uvedené v úprave pravidiel, ktoré každoročne uverejňuje ISU. Muži musia aj naďalej nosiť dlhé nohavice – ktoré však nesmú byť trikotové (priliehavé). Iné módne doplnky, ktoré nie sú pevne prichytené na kostýme, rovnako ako rôzne iné pomôcky nie sú v súťaži povolené.
História kostýmov
Od vzniku korčuľovania ako športu v polovici 19. stor. sa mnohé zmenilo: metóda hodnotenia, pravidlá, organizácia, priebeh súťaží, technika korčuľovania, materiál a tiež kostýmy.
Ale jeden aspekt sa v priebehu času nezmenil: kostýmy stále sledujú metódy, vzory, materiály a farby jednotlivých časových epoch. Keď vzniklo krasokorčuľovanie v dnešnom modernom zmysle, kostýmy ako také neexistovali. Korčuľovalo sa v bežnom dennom oblečení: muži mali na sebe nohavice a bundu, ženy dlhé sukne až po členky. Gilbert Fuchs ako prvý zaviedol legíny, ktoré však dnes nie sú povolené. Bola to Sonja Heniová, nesporná krasokorčuliarska Diva, ktorá zaviedla veľkú novinku – krátku sukňu, ktorú predviedla na prvých ZOH 1924.
Od tej doby ju napodobňovalo množstvo žien, ktoré začali nosiť krátke sukne a priliehavejšie kostýmy, ktoré im nebránili v pohybe a umožňovali uskutočnenie zložitejších figúr.
V nasledujúcich dekádach došlo k veľkým zmenám v technickej náročnosti: jednoduché skoky sa stali dvojitými a trojitými (a dnes už dokonca v podaní niektorých tiež štvoritými), programy začali rozprávať reálne príbehy. Tento rozvoj ovplyvnil tiež kostýmy, ktoré sa stali súčasťou súťaží, jedným z hlavných prvkov umeleckého prejavu spoločne s hudbou a zvolenou témou.
Krasokorčuliarske prvky
Ako už bolo povedané, krasokorčuľovanie je umelecké stvárnenie skokov, krokov a piruet.Ako jediný zo všetkých skokov sa Axel skáče z nájazdu dopredu. Korčuliar skáče z ľavej nohy a dopadá na pravú nohu. Ostatné skoky sa skáču z nájazdu dozadu. Lutz sa skáče z ľavej nohy z vonkajšej hrany, korčuliar si pomáha odrazom špičky pravej nohy, na ktorú aj dopadá. Je to takzvaný odpichnutý skok. Flip, podobne ako Lutz, sa skáče z ľavej nohy, ale z vnútornej hrany, s odrazom špičky pravej nohy a dopadom na pravú nohu.
Komentáře
Přehled komentářů
k tomu poslednemu nemusi len s lavej nohy skakat a na pravu doapdat.... samozrejme je to aj opacne....a flip a lutz... fuu dost tazke skoky musim povedat s vlastnej skusenosti
A KDE SU......PRAVIDLA?
(haflingerka5@zoznam.sk, 15. 1. 2010 18:59)Veľmi vzrušujúce!Ale chýbajú mi pravidlá!:(
kraso-prvky
(sanny, 28. 11. 2010 21:51)